Málokto si ešte pamätá chladnú jar roku 1997. Od začiatku apríla ju takmer mesiac krášlila večer po západe Slnka jasná, voľným okom aj v mestách pozorovateľná kométa C/1995 O1 Hale-Bopp. Na tú si však pamätáme veľmi dobre.
Kométu ISON objavili V. Nevskij a A. Novyčonok ďalekohľadom ISON 21.9.2012. Dostala predbežné označenie C/2012 S1 a po určení jej dráhy zavládol optimizmus. Svojimi parametrami je podobná „lízačom“ Slnka (Kreutzova skupina, ktorá už poskytla veľa jasných komét) a zároveň ide o kométu, ktorá sa pri Slnku vyskytuje po prvýkrát. Istý čas sa považovala aj za dvojníka mimoriadne jasnej kométy C/1680 Kirch (o.i. vyvolala záujem I. Newtona a E. Halleyho aj o kométy), ale po nájdení dvoch predobjavových snímkov, bola táto hypotéza opustená. Z fotometrie vo veľkej vzdialenosti (jadro „svieti“ iba odrazeným slnečným svetlom), bol priemer jadra odhadnutý sondou SWIFT na asi 5 km. Snímky HTS potvrdili kometárnu aktivitu jadra už vo vzdialenosti Jupitera. Všetky tieto fakty predpovedajú vysokú zdanlivú jasnosť kométy na pozemskej oblohe.
Prechod kométy perihéliom nastane 28. novembra 2013, iba 0,01244 AU (t.j. 1,861 mil. km) čo predstavuje iba 1,165 mil. km nad povrchom Slnka a uhlovo zo Zeme iba 1° od slnečného limbu. Najväčšie priblíženie k Zemi nastane (pokiaľ sa kométa pri prudkej otočke okolo Slnka nerozpadne) 26. decembra 2013 vo vzdialenosti 0,4292 AU (64,21 mil. km). 14. januára 2014 sa naopak najbližšie ku dráhe kométy priblíži Zem a teoreticky by mohli byť v následný deň pozorovateľné blízko perihélia uvoľnené prachové častice z jadra kométy ako nový meteorický roj. Treba však povedať, že hoci sa tieto podmienky vyskytli už viackrát, nikdy doteraz sme nový roj po prechode dlhoperiodickej kométy perihéliom nepozorovali.
Do perihélia sa kométa približuje z rannej oblohy. Keď z nej „zmizne“ Mesiac, 3.11.2013, bude kométa s jasnosťou asi 7,2 magnitúdy (v dosahu malých ďalekohľadov) na začiatku nautického súmraku (Slnko 12° pod horizontom) vo výške 32° nad juhovýchodným obzorom, na rozhraní súhvezdí Leva a Panny. O dva dni neskôr, ráno 5.11.2013, tesne minie (0,7° vpravo) hviezdu β Vir (Zavijava) a jej jasnosť narastie na 6,5 magnitúdy. Kométa sa rýchlym denným pohybom zdanlivo blíži smerom k najjasnejšej hviezde súhvezdia Panny (Spica, α Vir). 11. novembra ju nájdeme 2° vpravo od hviezdy Zaniah (η Vir) s jasnosťou 5,9 magnitúdy vo výške 25°; za ideálnych podmienok môže byť tento dátum začiatkom obdobia viditeľnosti kométy voľným okom. Kométa by mala mať viditeľný i zreteľný chvost smerujúci od hlavy smerom doprava nahor (v pozičnom uhle 310°). O týždeň neskôr, 18.11., sa hlava kométy tesne priblíži ku Spike. Kométa už dosiahne jasnosť 4,4 magnitúdy a na začiatku nautického súmraku bude ešte 13° nad obzorom. Podmienky pozorovaní v závere obdobia zhorší Mesiac, ktorý bude po splne (17.11.) pozorovateľný spočiatku ráno nad západným obzorom a bude postupne presvetľovať celú oblohu.
Podmienky ranného pozorovania kométy ISON prejdú do extrémov po 22. novembri 2013. Na začiatku nautického súmraku bude kométa iba 4° nad horizontom, počas obdobia do začiatku občianskeho súmraku (t.j. asi do 6:29 SEČ) však môže byť pozorovateľný na blednúcej oblohe vpravo od Merkúra jej chvost. 24. novembra hlava kométy vychádza nad horizont až na začiatku nautického súmraku a je pozorovateľná iba za extrémne priaznivých atmosférických podmienok (u nás v tomto období je normálna oblačná obloha s dažďom a ranné hmly!). Pozorovania chvosta kométy počas nautického súmraku však ako teoretická možnosť zostávajú až do 27.novembra s tým, že sa bude stále viac skláňať k horizontu.
V deň prechodu perihéliom, 28.novembra, je kométa na dennej oblohe spolu so Slnkom a je prakticky neviditeľná. Ráno 29.novembra by sme mohli na začiatku nautického súmraku (6:00 SEČ) vidieť spod horizontu siahajúci chvost v pozičnom uhle 60° (PA sa meria od výškovej kružnice, smeru k zenitu, kladne cez východ, doľava; opačne ako je chod hodinových ručičiek, smerom k „nohám“ Herkula). Koncom večerného nautického súmraku (17:05 SEČ) by chvost mal smerovať medzi súhvezdia Herkules a Severná koruna.
Ranné pozorovania kométy po prechode perihéliom sa opäť začnú od 3. decembra. Až tohto dňa sa v čase začiatku ranného nautického súmraku objaví hlava kométy na východo-juhovýchodnom horizonte. To už pozičný uhol chvosta dosiahne hodnotu do 10° a chvost by mohol ešte pred východom hlavy kométy smerovať takmer kolmo k horizontu. Kométa by mohla mať jasnosť okolo 2,0 magnitúdy. O týždeň neskôr, 10.decembra, klesne jasnosť kométy na 3,9 magnitúdy, narastie ale jej výška nad horizontom. O 6:11 bude vo výške 17° a 11.12. vo výške 19°.
11.12. sa kométa ISON objaví na konci nautického súmraku aj na večernej oblohe. Za výnimočne priaznivých atmosférických podmienok bude možné pred týmto termínom pozorovať jej chvost, zvierajúci oproti ranným situáciám s horizontom iba veľmi malý uhol. Ranné i večerné geometrické podmienky pozorovania sa budú ku koncu roka stále zlepšovať, hoci jas kométy sa bude so vzďaľovaním od Zeme zmenšovať. 18.decembra jasnosť poklesne na 4,6 magnitúdy a kométa bude pozorovateľná večer i ráno na rozhraní súhvezdí Herkula a Severnej koruny. Vianočný večer strávi kométa ako slabý difúzny objekt 5. magnitúdy v herkulovom kyjaku. Stane sa cirkumpolárnou a rýchlym denným pohybom (26.12. je najbližšie k Zemi) prejde cez súhvezdie Draka do Malého medveďa, kde oslávi Silvestra. Tesne po Novom roku klesne jej jasnosť pod hranicu pozorovateľnosti voľným okom a stane sa dostupná opäť iba ďalekohľadom blízko Polárky.